pšeničné zrno

12. dubna 2015 v 9:50 | Žlebeková Gabika |  zelená lékárna


Čo sa skrýva v pšeničnom zrne?

Autor Dátum 16. október 2013


Slávny bulharský mystik Peter Deunov

"Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu."

Ev. podľa Jána 19:5

Pšeničné zrno je emblémom ľudskej duše. Predstavuje veľkú históriu v rozvoji prírody. Keby ste mohli roztvoriť listy pšeničného zrna, preskúmať jeho históriu, dokonale by ste pochopili históriu ľudskej duše. Tak ako pšeničné zrno padá do zeme a umiera, klíči, rastie, dáva semená, tak sa aj s ľudskou dušou deje to isté. Možnože pre vás pšeničné zrno znamená niečo veľmi skromné, niečo, čo nemá žiadnu cenu - 1/16-tisícina kilogramu: na koľko by ste odhadli jeho cenu, ak jeden kilogram stojí jeden groš? - avšak v pšeničnom zrne je sila, možnosť, duch sebazapretia, tou silou živí seba aj druhých. A keď si sadnete k stolu, vôbec nemyslíte na pšeničné zrno, neviete, akú radosť vkladá do vás, aké myšlienky prináša. Nepoznáte jeho pôvod. Ľudia ho nevedia ohodnotiť, sliepky tiež - nikto ho nevie oceniť. Pre svet je veľkou hádankou.

Takže čo sa skrýva v tomto pšeničnom zrne? Ak zoberieme bulharské písmeno "ž" (Ж), ktorým začína slovo, tak úplne zodpovedá pšeničnému zrnu - dolu dve nožičky, korene, hore dve vetvičky. Keď ho zasejeme, ukáže nám, kam sa máme uberať. Pšeničné zrno nám hovorí, že sa máme snažiť prísť k Tomu, od koho sme vzišli - k Bohu; aby sme sa uberali k Bohu, musíme sa rozvetviť, nechať narásť konáre, získať jedlo pre svet, to jest "pomáhať a obetovať sa pre svojich blížnych, ako to robím Ja". Preto hovorí Kristus na jednom mieste: "Ja som živý chlieb, ktorý som zostúpil z Neba". A z čoho vzniká chlieb? Z pšeničného zrna. Súčasní ľudia hovoria, že ich život je nešťastný, všetci sú nespokojní - aj cári aj kňazi; ak začnete od najvyššieho po najnižšieho, stále niečo chcú, a keď dostanú, opäť sú nespokojní a zasa chcú. Ale spýtajte sa ich, prečo sú nespokojní. Hľadajú niečo viac. No vráťme sa k histórii pšeničného zrna. Keď ho zasejú do zeme, čo by ste povedali, keby ste boli na jeho mieste? Poviete: "Je s nami koniec, náš život sa vytratil, zhnil!" No v pšeničnom zrne je viacej viery, ako je v nás. Keď je pochované v pôde, hnije a rozloží sa, avšak ihneď rozumie jazyku slnka a keď sa zjavia jeho prvé lúče, povie si: "Ja nezomriem, ožijem a prinesiem plody pre druhých", zrodí sa v ňom energia a začne sa uberať k slnku. Zaväzuje sa, dozrieva. No ľudia ho nenechajú na pokoji: zoberú kosák a skosia ho.
Jeho utrpenia sa tu nekončia: keď ho zožnú, zviažu ho do snopov, potom bodajú vidlami, hodia na auto, zanesú do humna, a položia jedno cez druhé na kopy veľké ako pohoria. Potom prejdú po ňom kone a mláťačky. Čo by ste si pomysleli vy, keby ste boli na jeho mieste? Týmto procesom prechádza aj ľudský život. Spýtate sa: "Prečo musíme prejsť celým týmto procesom? - Človek si musí zobrať ponaučenie z tohto príkladu s pšeničným zrnom. Mláťačka a kopytá koňa prejdú po pšeničnom zrne, omlátia ho a uložia do sýpky. No jeho muky ani tu nekončia; preosievajú ho, zlé zrná padajú dolu, pekné zostávajú hore, vysypú ho do vriec a hajde do mlyna medzi dva ťažké kamene, aby ho rozdrvili a úplne rozomleli. Ak by ste boli na mieste pšeničného zrna, čo by ste povedali? "Aj to bol život a svet, ktorý stvoril Boh." No pšeničné zrno má veľkú trpezlivosť; hovorí: "Vy ešte len uvidíte, aká je moja história". Vyberú ho z mlyna, donesú domov, no opäť ho nenechajú na pokoji; vezme teraz žena do rúk sito, preoseje ho, jedno vyhodí, druhé vysype do vandla, vloží kvások a zamiesi na chlieb. Keby ste vy boli na mieste pšeničného zrna, povedali by ste: "Naše utrpenia sa už skončili". Nie! Keď cesto nakysne, hajde do pece a keď ho stadiaľ vyberú, vidíme pekné bochníky. Keby ste boli na mieste pšeničného zrna, povedali by ste: "Konečne, naše utrpenia sa skončili!" No krátko nato začnú odlamovať z týchto pecňov a jesť. Pšeničné zrno sa dostane týmto spôsobom do žalúdka, vytvoria sa šťavy, ktoré vojdú do nášho rozumu, a čo sa stane? V našom mozgu sa vytvoria veľké myšlienky, v našom srdci - nové želania. Pšeničné zrno nosí odev, ktorý si obliekajú naše city, vlieva sa do pier spisovateľov a básnikov, vlieva sa do sláčika huslistu. Hľa, toto dáva pšeničné zrno. A keby nebolo pšeničné zrno prešlo týmto procesom rozvoja, nikdy by sme nemohli vidieť tieto pekné veci v prírode. Prečo? Pretože pšeničné zrno nám dáva silu pozerať sa a vidieť. Preto hovorí Kristus: "Ja som živý chlieb".

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kate | Web | 13. dubna 2015 v 3:18 | Reagovat

Ahoj,
tohle je fakt úžasnej blog :)
Jestli můžu poradit, tak koukněte sem http://jdem.cz/br2pj5 .
Super obchod, naposled jsem vyhrála boty :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama