mezi svalovci

4. května 2013 v 8:00 | Trnavsk |  Mgr.Zuzana Benková

Medzi vyrysovanými svalnáčmi je doma

Zuzana Benková (38) vymenila svoje športové úspechy za netradičné povolanie. Je národná rozhodkyňa v asociácii silového trojboja a tlaku na lavičke AWPC. Na súťažiach sa pohybuje medzi svalnatými mužmi, no jej manžel vraj na nich nežiarli. Na súťažiach ju totiž sprevádza, je technický rozhodca.
Ako si sa dostala k silovému trojboju?
V podstate sa preň rozhodol môj ocino. Bola som dlho na materskej a venovala sa len deťom. On mal pocit, že by som sa mohla vrátiť k cvičeniu, ktorému som sa venovala. Prišiel za mnou s otázkou, či by som nešla na súťaž. Ja som natešene súhlasila s tým, že zapíšem všetko potrebné a zabezpečím administratívu. On ma však prihlásil ako pretekárku, takže nezostalo mi nič iné, len sa začať pripravovať.
Prečo si sa neskôr stala rozhodkyňou?
Posledné súťaženie na majstrovstvách Európy bolo pre mňa úžasný zážitok. Je zvláštne stáť na pódiu, je to neopísateľný pocit. Napriek tomu, to pre mňa nebolo to pravé orechové. Cvičenie mi nie je až také blízke ako môjmu otcovi. Ja som si súťaženie zapísala ako štart k niečomu novému. Skúšky na rozhodkyňu som absolvovala veľmi zvláštne, na jednej súťaži potrebovali zaskočiť a keďže som poznala pravidlá, išla som. Pravdupovediac som bola nervózna, aby som neprešvihla niečo, čo treba v rýchlosti sledovať. Po súťaži mi prišli zagratulovať, že som sa stala národným rozhodcom. Dostala som kravatu a certifikát. Rozhodovanie ma veľmi baví, určite viac ako súťaženie.
Idú ženy a silové cvičenia dokopy?
Určite áno, lebo ženy sú silné, sú veľmi zocelené. Poznám pretekárky, ktoré cvičia vo vyššom veku a úspešne sa dali nahovoriť na súťaženie. Samy sebe dokážu, že sila sa dá aj nacvičiť, k lepšiemu výkonu však najviac pomáha vnútorná sila. Nakoniec sú prekvapené s toho, koľko dokázali udvihnúť či potiahnuť.
Zachovajú si napriek toľkej sile ženskosť?
V Gym štúdiu Albert cvičí dáma, ktorá ma cez štyridsať rokov a pripravuje sa na prvú súťaž. Chce sa kvalifikovať na majstrovstvá Európy, ktoré budú v máji v Trnave. To je šanca, ktorá sa často neopakuje. Je veľmi štíhla, také drobné žieňa, no má super výkony. Tento šport je však najmä o vnútornej sile, takže so ženskosťou to ide fantasticky dokopy. Ženy sú silné a krásne zároveň.
Ako prebieha taká súťaž?
V prvom rade, klobúk dolu pred tými, ktorí ju organizujú. Majstrovstvá Európy, ktoré budú v máji, napríklad pripravujú už od minulého roka, je to skutočne náročné. Súťaž je pripravovaná aj podľa disciplín, aby mal každý pretekár dostatočný čas a nestalo sa, že bude pretekať o jedenástej v noci. Určite to nepridá na lepšom výkone, preto sú niekedy súťaže rozdelené na dva dni. Vždy však rozhodujú traja rozhodcovia, jeden je hlavný, ten sleduje, či má pretekár dobre uchopenú činku. Nesmie chýbať stop tlak, teda že činku stiahne po povele na hrudník a podrží ju, až kým rozhodca nepovie press, tlač. Vtedy ju musí zdvihnúť do vystretých rúk, činku však nesmie zahodiť. Bol by to neplatný pokus. Pretekár musí počúvať povely rozhodcu.
Aké to bolo z pozície, keď si ty ležala na lavičke?
Je toho veľa, na čo všetko sa musí človek sústrediť. Ako pretekár som si musela ustrážiť nohy pevne položené na zemi a zapreté. Dávala som pozor, aby som mala chrbát a zadok opretý na lavičke. Počúvať povely rozhodcu a popritom sa sústrediť, je náročné. Občas som mala pocit, že som vypla a existovala som len ja a môj pokus. Všetky vzruchy z pódia a okolia treba vyselektovať.
Sú nejakí pretekári, ktorí ti utkveli v pamäti?
Máme pretekárov, ktorí sú hendikepovaní a stávajú sa nám aj komické situácie. Jeden pán je bez nohy a bez problémov súťaži v tlaku na lavičke. V hlave to má upratané tak, že stabilitu si dokáže udržať aj s jednou nohou. Raz však spadol a všetci sme s vytreštenými očami pozerali, čo sa bude diať. On sa otriasol a pokračoval ďalej. Takíto ľudia sú úplne úžasní, nemajú depresiu z hendikepu, problémy majú väčšinou zdraví ľudia. Dokonca máme pretekára, ktorý je na vozíku. Má neuveriteľnú silu, už len preto, že vytlačí ťažké váhy bez pomoci nôh. Výkony hendikepovaných pretekárov sú porovnateľné so zdravými. Pred nimi klobúk dolu. Rozdávajú úsmevy od prvého po posledného, sú to skutočne príjemní ľudia.
Ako sa cíti také nežné žieňa medzi toľkými silákmi?
Úplne v pohode, ja som taký typ človeka do chlapskej spoločnosti, takže mi to neprekáža. Práve pri nich sa cítim lepšie ako medzi dámami. Nemám problém s chlapmi fungovať. Viem, čo robím, viem pravidlá, takže super. Aj keď nás žien rozhodkýň je málo, muži nás rešpektujú. Som medzi nimi doma
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama