Duchovní stav země k 1.1.2011

6. února 2011 v 7:00 | www.ao-institut.sk |  Esoterika

v rukou světla

Duchovný stav Zeme k 1.1.2011

Je len málo tých, ktorí sa vo svojich myšlienkach zaoberajú potrebou odpustiť druhým. Takých ľudí žije na Zemi naozaj veľmi málo.
Avšak ešte menej je tých, čo dokážu skutočne odpustiť, a tým sa oslobodiť od síce pozemsky neviditeľného, no napriek tomu duchovne živého, spútavajúceho spojenia s mnohými ľuďmi, ktorí im počas života skrížili cestu.
Odpustenie je pritom to podstatné, čo bude už onedlho ovplyvňovať mnohé dianie v spoločnosti na Zemi.
Odpustenie je podmienkou duchovného vzostupu človeka - jednotlivca, ako aj vzostupu celých národov či svetadielov. Odpustenie, v ktorom sa prejaví jasný lesk žiary zmierenia s osudovými cestami človeka na jeho púti Stvorením. Také odpustenie bude v sebe prechovávať prejav čistej múdrosti a pokory človeka, ktorý dospel k poznaniu veľkých Zákonov Stvorenia a ticho šepká:
"Pane, Tvojej pravečnej Moci a Spravodlivosti, Tvojmu Svätému Duchu náleží posúdenie a narovnanie všetkého, čo sa sformovalo na mojich doterajších cestách. S týmto vedomím mám teraz pred sebou len vôľu odčiniť všetko nesprávne, čo som sformoval, vytvoril a vykonal v kontakte s blížnymi. Som pripravený všetko napraviť. Nevidím už vôbec nič z vín druhých, ale len viny svojich vlastných omylov. Tie som rozhodnutý s nasadením všetkých svojich síl napraviť. Napravím ich v modlitbe a činom!"
Odpustenie a túžba odčiniť všetko nedobré musia byť v človeku spojené do jednej jedinej silnej pohnútky vnútra, lebo až spolu svedčia o tom, že dobrá vôľa v človeku je pravá a čistá.
V takto naladenom stave sa ihneď zmení aj sivé vyžarovanie, ktoré človeka dovtedy obklopovalo či čiastočne ním i prenikalo. Jemná svetlosť v jeho vnútri stane sa potom preukazom, ktorý mu umožní prejsť cez všetko ostatné, čo má ešte nasledovať vo vláknach spätného pôsobenia, aby sa odžilo.
Tento jemný a jasný svit v jeho vnútri bude preňho napokon záchranným lanom, ktoré mu umožní prejsť vrcholiacim súdom, ktorý sa v tomto roku i v nasledujúcich rokoch bude stále viditeľnejšie prejavovať vo všetkých udalostiach prírodného i spoločenského diania na Zemi.
Kiež by ľudia pochopili, že jediná možná cesta, ukazujúca sa ako životaschopná, je cesta, na ktorej sa každý sám za seba zmení a začne správať lepšie, čistejšie, pokornejšie k blížnym.
Stojíme na prahu obdobia veľkého vzájomného obviňovania sa z toho, že za ťažkosti jedného môže ten druhý. Obviňovanie prerastie do nátlaku, vydierania, sporov na všetkých miestach a vo všetkom, čo sa odohráva medzi ľuďmi.
Všetko, čo teraz ešte drieme v ľudských myšlienkach, vyrazí teraz von bujne ako plané plody tej najjedovatejšej buriny.
Prenikne to všetkým, čo sa stalo súčasťou ľudského života. Jeden bude obviňovať druhého a naopak, až kým sa nad všetkým nerozpúta búrka zničenia všetkých ľudských hodnôt. Všetko, čo na Zemi patrí k tomu lepšiemu, bude pošliapané hlboko do bahna. Nakoniec sa ľudia budú vysilení od únavy potácať z miesta na miesto, aby s bolestivým zdesením zistili, že príčinou ich domnelého utrpenia sú oni sami, lebo stratili schopnosť odpúšťať.
A hoci sa na prvý pohľad zdá, že cesta odpustenia iným a cesta vlastnej zmeny k lepšiemu sú dnes ešte bláznovstvom, niečím nereálnym, čo sa pri dnešnom zaužívanom spôsobe zmýšľania nedá uskutočniť, nakoniec sa ukáže, že ak má ľudstvo na Zemi prežiť a existovať ďalej, potom niet inej cesty než cesty odpustenia a nápravy vlastných zlých rozhodnutí.
Brána do budúcnosti Zeme je úzka! Neopísateľne úzka! Je taká malá, že najprv sa bude musieť každý z nás zbaviť všetkej pýchy a egocentrizmu, domnienok o vlastnej veľkosti a nahradiť ich takým druhom pokory a skromnosti, o akých sa dnes musíme dočítať v rozprávkových príbehoch, aby sme si ich dokázali aspoň hmlisto predstaviť. V správaní a konaní v každodennom živote ich nemožno nájsť, ich obsah i prejav je už človeku úplne cudzí.
Brána, ktorá je ešte otvorená do budúcnosti, je taká malá, že prevažná väčšina ľudí by cez ňu v súčasnosti neprešla, ani keby sa snažili čo ako zohnúť.
Skôr by prešla ťava uchom ihly ako dnešní ľudia, naplnení nespokojnosťou a obviňovaním druhých, touto bránou, ktorá je pre nich pripravená do budúcnosti. Prečo ľudia nechcú pochopiť, že slová Toho, ktorý prišiel pred dvetisíc rokmi, sa nakoniec splnia, a to aj na nich samých, a nielen na tých druhých?
Prečo ľudia nechcú pochopiť, že udalosti, vyskytujúce sa čoraz častejšie vo všetkých oblastiach života, ukazujú, že nastáva čas zmien, dávno ohlasovaných prorokmi?
Kiež by ešte k duchu mnohých, ktorí nie sú sami v sebe zlí, len sa nechajú vliecť prúdom más, doletelo volanie, že práve a len odpustenie druhým a náprava všetkého zlého je cestou, ktorá vedie k ďalšiemu životu na Zemi. Že je to cesta, podmienená Božou Láskou, skláňajúcou sa k Zemi.
Stav na Zemi dnes ukazuje, že pre väčšinu ľudí je takmer nemožné odpustiť druhému čo len raz. Avšak teraz sa požaduje odpustiť sedemdesiatsedemkrát, aby sa mohlo odpustenie považovať za pravé, myslené poctivo a skutočne prežité vo vnútri odpúšťajúceho.
Jasný lesk žiary odpustenia musí naplniť vnútro ľudstva, aby sa vôbec mohla začať odvíjať jeho cesta k budúcnosti.
Bez prebudenia jemnej, tichej pokory teraz viac než kedykoľvek predtým hrozí, že sa ľudia vzájomným obviňovaním zničia, vyčerpajú navzájom až do vymretia.
Žiaľ, taký je stav väčšiny ľudstva, ktoré vstupuje do prežívania dní, týždňov, mesiacov roka, obsahujúceho číslo 2011.
Dvojka, stojaca naproti dvom jednotkám, zreteľne naznačuje potrebu nájsť zmierlivé vyváženie. A to spočíva v naliehavosti odpustiť druhým a zároveň v dobrovoľnej ochote napraviť vlastné chyby a viny.
Snáď sa to podarí aspoň malému počtu ľudí.

zem
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama